18. 7. 2026

Prišli sme k vode. Ako sa správa rybár na brehu a čo patrí k dobrej rybačke

Rybársky lístok máme, povolenie na rybolov tiež, výbava je pripravená a pred nami je jazero.

Prišli sme k vode. Ako sa správa rybár na brehu a čo patrí k dobrej rybačke
foto: pexels
Rybársky lístok máme, povolenie na rybolov tiež, výbava je pripravená a pred nami je jazero. Práve teraz však začína časť rybačky, ktorú žiadna kvalitná udica nevyrieši: musíme vedieť, kde presne sme, čo na tomto revíri platí a ako sa na brehu správať. Pre skúseného rybára sú mnohé z týchto vecí samozrejmosťou. Začiatočník ich často spozná až pri prvých výpravách. Rybárčenie totiž nie je iba nahodená nástraha a čakanie na záber. Je to aj pobyt v prírode, rešpektovanie ostatných, počasia, vody a rýb – a práve preto sa z neho pre mnohých ľudí stáva vášeň.

Najskôr si overte, či ste na správnej vode



Pri samostatnom jazere nebýva orientácia veľký problém. Inak to môže vyzerať v oblastiach so sústavou štrkovísk, ramien alebo viacerých vodných nádrží tesne vedľa seba. Dve susedné vodné plochy môžu mať rozdielne číslo revíru, iného užívateľa a odlišný režim lovu. Jedna môže patriť medzi vody zahrnuté v našom povolení a druhá už nie. Na toto „Tu predsa všetci chytajú.“ určite nespoliehajte.

Pred začiatkom lovu treba vedieť identifikovať konkrétny revír a jeho hranice. Pomôže označenie pri vode, číslo revíru, aktuálny rybársky poriadok a informácie jeho užívateľa. Slovenský rybársky zväz pre rok 2026 zverejňuje aktuálne rybárske poriadky vrátane dodatkov a zmien, takže starý papier, fotografia tabuľky spred niekoľkých rokov alebo samotná internetová mapa nemusia byť posledným slovom.

Až keď máme istotu, že sme na správnom revíri a naše povolenie naň platí, má zmysel rozbaľovať výbavu. Potom prichádza výber samotného miesta.
Aj tu existuje rozdiel medzi tým, čo prikazuje predpis, a obyčajnou rybárskou slušnosťou. Loviaci majú medzi sebou udržiavať najmenej 5 metrov, ak sa nedohodnú na menšej vzdialenosti. Pri prívlači a muškárení je to najmenej 20 metrov. Päť metrov však nemusí znamenať, že je rozumné postaviť stojan presne päť metrov od cudzieho. Rybár pred nami môže mať montáž nahodenú šikmo, môže kŕmiť určitú líniu alebo pri zdolávaní potrebovať priestor. Jedna otázka – „Kam máte nahodené?“ – vyrieši viac než neskoršie rozmotávanie dvoch vlascov.

Miesto lovu si navyše nemožno vopred rezervovať postaveným prístreškom, karavanom či iným zariadením tak, aby ostatní rybári nemohli lovné miesto používať. Ministerstvo životného prostredia pri výklade zákona upozorňuje, že zmyslom tohto pravidla je práve zabrániť vyhradzovaniu brehu pre konkrétneho rybára.


Breh nie je obývačka. Treba sa prispôsobiť


Časť čara rybárčenia spočíva práve v tom, že človek trávi niekoľko hodín alebo celý deň na mieste, ktoré nemá pod kontrolou. Ráno môže byť chladno, popoludní tridsať stupňov. Suchá tráva sa po daždi zmení na blato a pevne vyzerajúci breh môže byť podmytý alebo klzký. Vietor môže za niekoľko minút zmeniť pokojné jazero na nepríjemné miesto.

Skúsený rybár preto často nepripravuje iba rybársku výbavu, ale aj seba.

Nepremokavá vrstva oblečenia, vhodná obuv, náhradné suché veci, ochrana pred slnkom, pokrývka hlavy, dostatok vody či repelent proti hmyzu nie sú prehnaným luxusom. Pri dlhšom pobyte príde vhod stabilné kreslo, čelovka alebo samostatné osvetlenie a v chladnejších mesiacoch teplé oblečenie, ktoré možno postupne pridávať. Pred cestou má zmysel pozrieť si predpoveď počasia, nielen údaj o teplote. Dôležitý môže byť vietor, intenzívny dážď, prudké ochladenie alebo búrky.

Počas búrky rybolov nie je činnosť, pri ktorej sa oplatí dokazovať odolnosť. Bezpečnostné odporúčania pri výskyte bleskov výslovne radia vyhýbať sa vode, rybolovu a pobytu s rybárskymi prútmi v exponovanom priestore. Uhlíkové prúty navyše vedú elektrický prúd, a preto treba mimoriadny pozor venovať aj elektrickým vedeniam nad brehom. A potom je tu noc.

Bivak alebo rybársky prístrešok sa stal bežnou súčasťou najmä dlhších kaprárskych výprav, ale neexistuje všeobecné pravidlo, že držiteľ povolenia smie automaticky kdekoľvek pri revíri stanovať alebo bivakovať.
Treba rešpektovať rybársky poriadok, vlastnícke a miestne podmienky a pravidlá ochrany prírody. SRZ napríklad pri revíri Morava č. 2 upozornil, že pri jednej vode môžu susediť územia s rozdielnym stupňom ochrany: na niektorých miestach bivakovanie zakázané nie je, na iných už môže byť zakázané.

Bivak preto nie je spôsob, ako si privlastniť kus pobrežia.

A ani komfortný prístrešok nemení jednu dôležitú vec: pri love na plávanú alebo položenú musí mať rybár prúty nadohľad a byť schopný s nimi včas manipulovať. Elektronický signalizátor záberu je pomocník, nie náhrada prítomného rybára.

Ticho, slúchadlá aj krížovka patria k rybačke

Na rybačke sa veľkú časť času nič dramatické nedeje.

A práve to môže byť jej najväčšou hodnotou.

Rybár sleduje vodu, vtáky, vietor, pohyb hladiny. Číta knihu, lúšti krížovku, pripravuje montáž, uvarí si kávu alebo jednoducho sedí. Niekto strávi pri jednej vode popoludnie, iný noc alebo celý víkend.

Moderná technika tomu neprekáža. Mobil, čítačka kníh, powerbanka, tablet alebo slúchadlá môžu byť pri dlhej výprave rovnako prirodzené ako termoska.

Rozdiel je v spôsobe používania.



Hudba z reproduktora, ktorá sa nesie po celom jazere, môže ostatným pokaziť presne to, kvôli čomu k vode prišli. Slúchadlá sú preto ohľaduplnejšie. Ani pri nich však nie je ideálne úplne sa odrezať od okolia. Rybár potrebuje vnímať signalizáciu, pohyb ľudí za sebou, prípadnú zmenu počasia a dianie pri vode. Podobne funguje osvetlenie. Čelovka je pri nočnej manipulácii neoceniteľná, ale nie je potrebné svietiť silným svetlom celé hodiny cez protiľahlý breh. Dobrá rybárska etiketa je v tomto jednoduchá: komfort jedného človeka by nemal znamenať nepohodu všetkých ostatných.

Čistota však už nie je iba etiketa.

Vyhláška výslovne stanovuje, že rybár nesmie pred lovom, počas neho, pri prerušení ani po skončení lovu znečisťovať miesto a jeho okolie a za jeho čistotu zodpovedá. Ak rybu na mieste čistí a zbavuje vnútorností, zvyšky nesmie vhodiť do vody ani ich nechať na brehu.Najjednoduchšia pomôcka je preto obyčajné vrece na odpad. Doň patrí obal od návnady, fľaša, plechovka, zvyšok vlasca aj všetko ostatné, čo sme si k vode priniesli. Odstrihnutý vlasec alebo šnúra sú pritom obzvlášť nepríjemným odpadom, pretože sa do nich môžu zachytiť vtáky a ďalšie živočíchy.

A ak sme pri príchode našli miesto znečistené po predchádzajúcom návštevníkovi? Zákonná formulácia o zodpovednosti za čistotu miesta je ďalší dobrý dôvod, prečo si miesto pred začiatkom lovu prezrieť a nenechávať problém na koniec.

Keď príde záber – a keď sa ide domov


Nie každá ulovená ryba skončí rovnako. Časť rýb musí ísť okamžite späť podľa druhu, lovnej miery, obdobia ochrany alebo pravidiel konkrétneho revíru. Na vodách s režimom chyť a pusť je návrat ryby podstatou lovu. Ryby, ktoré podľa pravidiel nemožno privlastniť, treba v čo najkratšom čase s náležitou opatrnosťou vrátiť do vody.

Ak si rybár úlovok môže a rozhodne sa ho ponechať, vstupujú do hry pravidlá pre jeho evidenciu a prechovávanie. Niektoré druhy sa zapisujú do záznamu okamžite po privlastnení, ostatné podľa pravidiel pri prerušení alebo skončení lovu. Preto nemožno správny okamih zápisu zjednodušiť na jedno univerzálne pravidlo pre všetky ryby. Privlastnené ryby ponechané v živom stave sa musia prechovávať v dostatočne priestranných rybárskych sieťkach, vakoch alebo inom vhodnom zariadení. Pri dravých druhoch predpis umožňuje aj príslušné prechovávacie spony či karabíny, ktoré musia byť viditeľne označené. Ak rybár privlastnenú rybu nechce prechovávať živú, musí ju usmrtiť bez týrania.

Pri odchode už prichádza na rad aj obyčajná praktickosť. Ryba určená na konzumáciu patrí do vhodného čistého obalu alebo chladiaceho boxu, najmä počas teplého počasia. Niekoľkohodinové ponechanie usmrtenej ryby na slnku nie je spôsob, ako si domov priniesť kvalitnú potravinu.
A potom sa balí samotné miesto.

Prúty, stojany, podberák, podložka, kreslo, nádoby s návnadou, osvetlenie, kolíky a všetky drobnosti, ktoré človek počas pobytu rozložil. Po skončení lovu na plávanú alebo položenú sa odstraňuje aj označenie miesta vnadenia alebo nahadzovania.

Dobrým posledným krokom je otočiť sa ešte raz smerom k brehu.

Nezostal v tráve obal? Kúsok vlasca? Kolík? Fľaša? Háčik? Zvyšok krmiva v plastovom vrecku?

Ak po rybárovi zostane miesto rovnaké alebo čistejšie než pred jeho príchodom, veľkú časť nepísaných pravidiel pochopil správne.

A možno práve tu vzniká odpoveď na otázku, prečo sa rybolov pre mnohých mení na vášeň.

Nie je to iba chvíľa, keď sa ohne prút.

Je to cesta skoro ráno, hmla nad vodou, výber miesta, sledovanie počasia, hodiny pokojného čakania, rozhovor s rybárom o niekoľko miest ďalej aj okamih, keď sa hladina zrazu pohne. Niekedy sa človek vracia s rybou, inokedy bez jediného záberu.

A napriek tomu už cestou domov premýšľa, kedy príde znova.


Pozrite si a vyhľadajte k téme aj:


Vyhláška MŽP SR č. 381/2018 Z. z. – Slov-Lex

Slovenský rybársky zväz – Rybárske poriadky pre rok 2026

Ministerstvo životného prostredia SR – výklad k vyhradzovaniu miesta lovu